JAZDA NA KONI - DUNAJOV

                                                    CHOV  KONÍ  A USTAJNENIE

Kone chováme voľne alebo v stajni. Stajňové ustajnenie rozdeľujeme na boxové a stojiská. Podľa toho na čo kone chováme ich aj ustajňujeme.    V boxe – športový kôň    Na pastvine – kone na turistiku, chov

Stojisko – pracovné kone, žrebné kobyly

Box – 3,0 x 3,5  m , pre žrebné kobyly 3,5 x 4,0  m

V boxe: vedro/napájačka, válov na jadro, podstielka – slama alebo piliny,

 okno – s mrežami, steny medzi boxamy musia byť priehľadné, cca 1 meter

 pevné (drevo, múr), nad 1m polovičná zábrana (mreže, dosky..) aby kone na

 seba videli. Doplnky: sieťka na seno, líz, z vonkajšej strany boxu vešiak na

 uzdu/ohlávku. Pri ustajnení v malých priestoroch denne zbierame trus a pre-

močenú slamu, odvážame na hnojisko. Po vyschnutí podlahy pridávame novú

podstielku. Pri hrubej podstielke zbierame len hrubé nečistoty a do sucha hno-

jíme po niekoľkých dňoch (hrubá podstielka sa využíva najmä počas zimy).

Počas roka 2x priestory dezinfikujeme, odstránime pleseň na stenách, omietky                 Stajňa s boxamy

vápnime.

Stojisko – hlboká podstielka na ležanie, uväzovanie – retiazka s okom, alebo guľa ako závažie na retiazke, válov, napájačka/vedro, okno. Doplnky... Stojiská nemusia mať steny medzi sebou, stačí slabá zábrana (guľatina, alebo priestor aby sa kone nekopali).

Stajňa – vchod: vpredu a vzadu alebo na boku (na hnojisko), boxy, chodba, prezliekareň, sedlovňa (stojany na sedlá a uzdy), sklad krmiva (nie vlhké prostredie!), prípadne sociálne zariadenie pre jazdcov.

Miesto stajne by malo byť postavené na južnej strane, stajňa by mala mať kanalizáciu na odvodnenie močoviny spod boxov (v strede chodby mriežky do spádu), hnojisko blízko stajne (súčasťou na konci stavby alebo na voľnom priestranstve), osvetlenie vnútri stajne a jedno i viac svetiel pred vchodom. V stajni by sa mal vyhradiť priestor na kartáče, lieky pre kone, lekárnička pre jazdcov, hasiaci prístroj, kútik alebo miestnosť na náradie (lopaty, vidly, fúrik, metly...). Pred stajňou: miesto na uväzovanie koní pri čistení a sedlaní, stojan na sedlá, prípadne nástenka/tabuľa s názvom stajne.

Hnojisko – mimo ustajnených koní, vzhľadom na ich zdravie (čpavok, parazity). Priestor na hnojisko: miestnosť na konci stajne, hnojisko na voľnom priestranstve v areály, hnojisková jama. Miestnosť na uskladnenie hnoja musí byť vetraná (viac okien) a zároveň oddelená od stajne dverami. Vchodové dvere na hnojisko sú priestranné, široké a vysoké aby mohol nacúvať traktor alebo hon, ktorý odváža hnoj.

Pastviny/voľné ustajnenie – Kone sú vypustené v prírode, sú to veľké výbehy pre skupinky koní, alebo jedna veľká pastvina pre spoločné stádo. Výbeh alebo pastvina je ohradená: pevne (plot) alebo elektrickou páskou. Pevné oplotenie sa väčšinou vyrába s drevených stĺpikov a drevených dosiek alebo železného pletiva, zriedkavo možno aj vidieť živý plot – kríky. Do výbehu by mali byť aspoň dva vchody – bráničky. Vchodová hlavná bránka a bočná/zadná. Vchodová pre každodennú komunikáciu s koňmi a vedľajšia  na odvážanie hnoja, výjazd pre jazdcov na koňoch. Pri ustajnení koní do skupín vo viacerých výbehoch sú medzi susednými výbehmi prechodné bráničky. Bránička:  a, zásuvné kvôly, b, železná bránka, c, drevená bránička, d, páska s rukoveďou.

Výbeh – je priestor kde sa kone môžu vybehať, nemusí byť

priestranný, kone sa vo výbehu zvyčajne napasú len zo začiat

ku. Neskôr už nemajú vo výbehu čo spásať.

Pastvina – je aj výbehom pre kone, ale na rozdiel od výbehu

ponúka pre koňa aj dostačujúci príjem krmiva nie len na nie-

koľko dní ako pri malom priestranstve – výbehu.

Pastvina pre spoločné stádo

Kone možno chovať vonku na pastvine:

                                           - celoročne (zima/leto)

                                           - počas letnej sezóny (zima : box)

Pastvinové ustajnenie poznáme:                                               Ustajnenie na voľno si vyžaduje pravidelnú

                 - 24 hodinové (deň/noc)                                           kontrolu, úpravu a rekonštrukciu. Nie je to

                 - denné (cez deň sú kone vonku, v noci v boxe)      práca na každý deň ale sezónna. Celkovo

                                                                                                   príprava veľkého priestranstva, aby sme kone mohli do nej vypustiť je časovo náročná, no určite od boxového ustajnenia finančne menej nákladná. Domov koní na pasienku je ohraničený oplotením,  nachádza sa v ňom zdroj vody, priestor na úkryt, prípadne miesto na váľanie. Obsahuje: prírodný tok vody: potok, rieka, podzemná voda vytiahnutá na povrch zeme, alebo umelý: válov/napájačky  privedená voda hadicou/potrubím, prístrešok/pasienková maštaľka.  Kŕmitko na zimnú sezónu: jasle v prístrešku, železné jasle v strede pasienka, alebo otvorený sklad sena s neobmedzeným prístupom. Kone strávia na pastvine 16 hodín pasenia sa, ostatný  čas  je  vyčlenený  na hry  a  oddych. Aj keď nepríjmajú potravu  po  veľkých dávkach, počas celého dňa sa prepásajú a vyberajú si čo je pre ne to                                                   najlepšie a čo potrebujú. Majú neustály prísun potravy a to je z hľa                                                      diska na ich tráviacu sústavu veľmi dôležité, črevá sú v neustálom proce                                                     se posúvania  potravy  a  trávenia.  Počas pasenia sa chodia napájať po                                                       dľa potreby. Tu možno pozorovať ten rozdiel voľného a boxového ustaj                                                     nenia – kone na pastvine sú neus-tále zamestnané hľadaním potravy,po                                                   hybu jú sa a majú neustály príjem  krmiva, čo kone v stajni   dostávajú                                                       žranie na prídel, a keď to strávia, nudia sa a nemajú pohyb. Pri voľnom                                                     ustajnení sa hnoj nevyváža z vý-behu denne ale s odstupom času, na                                                     príklad na jar a na jeseň keď sa ko-ne  odčervujú. Určite sa  vyvezie  z voľného priestranstva omnoho menej  vylúčeného  trusu ako  pri  každodennom  kydaní v  boxoch. Totiž v prírode sa trus rozkladá a za 10dní je úplne vstrebaní do pôdy. Prečo miznú kôpky z pastviny? Akoby to vyzeralo keby od každého zvieraťa ostal trus počas celého ro-ka tam kde ho zviera vylúči? Nechcime na to ani pomyslieť. Príroda  si  s  týmto  procesom  poradí sa-ma,  pôsobením,  vzduchu,  vody a slnka. Baktérie z hnoja slnko vypáli a voda zmyje zostatok do pôdy, vzduch a povetrie napomáha rozkladu pri jeho  procese  premeny. V boxe kde sa nevetra,  hnoj sa  parí a  parazity  sa  rozmnožujú, cítiť čpavok. V prírode zápach trusu vietor roznesie do ovzdušia a členovia stáda sa tým vyhnú kontaktu s čpavkom – nevhodných látok vdýchaných do tela.

                                                     Rotácia pastviny

                                                       Je posúvanie stáda z časti kde je tráva spásaná na bohatú pastvinu,

                                                          dôsledkom čoho si pôda oddýchne a tráva stihne narásť do dosta-

                                                              točnej výšky, skôr než ju kone požerú ako ešte veľmi mladú.

                                                                 Pastvina sa prehradí na 2 a viac častí/výbehov. Po opustení

                                                                    stáda zo spásanej časti ostávajú okrúhle nespásane trávy, ktoré

                                                                      kone neskŕmia. Preto sa po ich presune na miesto dávajú iné

                                                                        zvieratá, ktoré požerú viac druhov bylín ako kone, sú to ko-

                                                                    zy, ovce, hovädzí dobytok. Ostatná tráva a prerastené kríky sa

                                                               pokosia, alebo zmulčujú a pôda sa nechá určitú dobu oddýchnuť.

                                                              Prístrešok – je úkryt vytvorený človekom v domácom chove ko-

                                                              ní. Vo voľnej prírode považujú kone za úkryt stromy a lesy. Cho-

                                                              vatelia preto môžu často pozorovať kone postávajúce v nečase nie

                                                              v prístrešku ale len pod holým nebom pod korunami stromov, kto-

ré sa nachádzajú vo výbehu. Prístrešky sú zhotovené po väčšinou z dreva, klasický obdĺžnikový alebo kockový tvar so zospádovanou strechou, nie rovnou ! Rozmery prístrešku sú veľké podľa počtu koní nachádzajúcich sa v stáde. Úkryt stačí ak má obité len tri steny, alebo tá štvrtá je len polovičatá. Prístrešky slúžia ako závetrie, dáždnik pred nečasím, preto nepotrebujú dvere, okná a ani iné zbytočné nadstavby.

Správanie sa koní vo voľnej prírode počas roka

Kone sa na pastvine ukrývajú počas celého roka, a to ako pred slnkom, tak i pred vetrom, dažďom, mrazom i snehom. V horúčavách vyhľadávajú miesta slúžiace ako tieniská, počas vetra a fujavíc sú v závetrí (často ich v tomto počasí vidíme stáť vedľa alebo za prístreškom, keď hľadajú správnu stranu úkrytu a tam necítia nápor zlého počasia). Keď je oblačno počas dažďa a hustého snehu zaliezajú do úkrytu aby neboli premočené. Keď je mráz sa kone zahrejú pohybom ale aj priberaním na váhe.

Prístrešok, ktorý je plne vyhovujúci     Počas tuhých mrazov sa dávka krmiva zvýši pri voľnom odchove,
podmienkam pre kone žijúce na voľ-     aby sa obalili tukom a zahriali. Ak nezvýšime dávku, stane sa že nom priestranstve/pastvine.                 kone nám pochudnú, energiu z ktorej by mali priberať ako sme boli  

                    naučený pozorovať vkladajú na ohriatie organizmu a to je dôvodom prečo ich chovná kondícia upadá.

                 Je to hlavne v tom období keď je snehová nádielka privysoká a kone sa nemôžu pohybovať a postávajú.

Kontrola zvierat/výbehu – staranie sa o pastviny

Kone na voľnom priestranstve kontrolujeme každý deň, a to nielen

zdravotný stav zvierat ale aj stav pastviny: ohrady, vodu, stav

pasienka - trus, pôdu a porasty.

Prvoradé sú zvieratá, ich zdravotný stav a chovná kondícia. Zdra-

votný stav zvieraťa sa odráža na jeho zovňajšku a duševnej pohode.

Ak sú kone spokojné tak aj dobre vyzerajú, pozorovať na nich ra-

dosť, spokojnosť, nie sú agresívne, sú mierumilovné voči človeku

a nemajú potrebu meniť svoju dobrú povahu. Ak kone nemajú dos-

tatok potravy, pohybu a žijú v nedostačujúcich podmienkach, me-

nia svoju povahu, postoj voči človeku a okoliu, prejavujú nespokoj-

nosť a to nielen správaním ale často to pozorovať na ich zovňajšku            

 (váha, stav srsti, motorika koňa, kopytá, pohľad z očí a iné faktory).

Voda – Napúšťaná : Ak je voda umelo napúšťaná, čiže stojatá, treba jej stav kontrolovať deň čo deň. Umelý tok vody do záchytu (vane/vedra) musíme pravidelne dopĺňať a nádoby pri zanesení kalom, nečistotami (hmyz, žabince) očistiť.          Prírodný               záchyt : Pri prírodnom toku do záchytu je voda obmeňovaná pravidelne                                                 (podzemná                  voda                    vyvedená hadicou do nádoby s neobmedzeným prietokom - neni za po-

                                                               treby nádobu čistiť denne). Automatické napájačky : Je jedno či sú na-

                                                        pojené na prírodný tok z pastviny alebo je voda doťahovaná z iného zdroja 

                                                        (odstavená vlečka s rezervárom, hadicou ťahaná voda z maštale). Kôň si

                                                        cez klapku na napájačke napustí toľko vody, koľko potrebuje. Preto stav vody

                                                        v napájačkách nemusíme kontrolovať, kontrola je vykonaná v prípade dovozu

                                                     rezervára na pastvinu – čistota vody v nádobe. Pri zavedení vody do napájačiek

                                                   trúbkami alebo hadicou nemáme starosť o čistotu vody – je vždy čerstvá.

Umelý zdroj vody vo výbehu   Prírodný tok : je najlepším riešením pre kone žijúce na pastvine. Kontrola je minimálna, závisí od počasia... pri náhlej zmene sa prítok vody pre kone do výbehov mení. Ak prší niekoľko dní, pastvina je premočená, treba nadbytočnú vodu odkloniť vytvorením umelého toku – vykopávame bočné prietoky na odvodnenie, môžeme použiť hadice, trúbky, umelo vytvorené drevené priehrady. Pri letných horúčavách sa zas môže stať že voda sa z výbehu úplne pominie a zdroj vody treba obnoviť, niekedy hľadať nový v zmysle výkopu podzemnej vody alebo vodu priviesť umelo z iného zdroja. Ak kôň nepríjma tekutiny, začne upadať z váhou dole, má nechuť do žrania. Následkom môže byť veľa faktorov: zamrznutá voda, vyschnutý tok, znečistená vaňa.

Ak je voda znečistená, kôň sa z nej nenapije. Vtedy schudne! Preto kontrolujme stav vody na pastvine DENNE !

Ošetrovanie pastviny – ak sezónne neodstraňujeme trus z pastviny, kyslosť pôdy v PH stúpa a dusík, ktorý sa nachádza vo výkaloch našich štvornohých miláčikov má za následok spálenia niektorých rastlín. Na pôde s pri-veľkým množstvom dusíka narastie ,,burina,, Niektoré rastliny sú pre kone jedovaté: Starček, Vtáčí zob, Agát biely, Kozinec sladkolistý, Praslička poľná, Bolehlav, Tis čierny a mnoho iných rastlín. Mali by sme ich poznať okom a v prípade výskytu zničiť. Stromy a kríky upravujeme štikaním, pílením. Hlavne tie ktoré majú ostré konáre. Kamene na jar vyzbierame, aby sa kone neporanili. Ohrady kontrolujeme, pri poškodení rekonštruujeme. Kone sa váľajú aby sa obalili blatom pred hmyzom, alebo pri spotení aby rýchlejšie vyschla ich srsť, či sa zbavujú nadbytočnej starej srsti. ,,Ležovisko,, im môžeme umelo vytvoriť

napríklad pilinami.

Kone, ktoré počas pastvinového odchovu pracujú - PRIKRMUJEME !

Samostatný výbeh – je určený pre jedinca/e, ktoré nemôžu zdieľať

stádo s ostatnými z nejakej príčiny. Či už je to povahou alebo zdra-

votným stavom. Jedná sa často o oddelenie žrebca od stáda, či už

z hľadiska nechceného oplodnenia určitých kobýl, alebo z bezpečno-

stných dôvodov, aby u žrebných kobýl pri pokuse o párenie žrebcom

 nedošlo k potratu. Do samostatného výbehu sa dostávajú kone so

zlou povahou, ktoré sú ohrozením pre ostatné jedince v stáde. Odde-

ľujeme do samostatného výbehu i také kone, ktoré sú vyradené črie-

dou z hierarchie. Často sú to kone s ťažkým zranením, alebo kone čo

 majú oslabenú imunitu. Ostatné kone vycítia slabú kondíciu jedinca              Žrebec oddelený od stáda

a vyštvú ho zo stáda. Je to ako v divočine, oslabeného koňa stádo                       na samotnej pastvine   

opúšťa pre jeho zranenie. (Takýto jedinec ohrozuje stádo, brzdí ostatných v premiestňovaní sa z miesta na iné miesto a ľahko stádo s takýmto oslabeným koňom predátor dolapí.) Pre jeho dobro ho oddelíme. Niekedy si kone takého jedinca neodbíjajú zo spoločnosti – ignorujú ho, ale pre jeho samotné zdravie je potrebné ho oddeliť, aby sa nenamáhal, a aby sa stav zraneného zvieraťa nezhoršil. Oddeliť môžeme ale aj nemusíme kobylu vo vysokom štádiu žrebnosti. Záleží na tom aká je to matka, ako sa k nej správajú ostatné kone. Ak je kobyla na spodnej hranici hierarchie a iné kone si do nej dovoľujú, bude lepšie ak sa stresom, kopancom a hryzeniu vyhne a pokojne donosí a porodí žriebä mimo dobiedzajúcich koní. Karanténa: Na ,,samotky,, - výbehy kde je iba jeden kôň, sa dostávajú tie kone, ktoré majú vážne ochorenie, aby nenakazili ostatné, vtedy ich môže byť v stáde niekoľko a nestačí iba jeden takýto oddeľovací výbeh/pastvina. Koňa oddelíme do takej miery, aby sa vyhlo akémukoľvek styku s ostatnými koňmi, či už voľne pasúce sa alebo tie v susedných výbehoch. Nesmú na seba dočiahnuť,  aby sa kontaktom čo už len pyskom – fŕkaním, nerozniesla choroba.

Zranenie koní na pastvine

Na voľnom priestranstve je oveľa väčšie riziko poranení ako v stajni. Aj keď sa staráme o pastvinu nad mierou, niekedy sa kôň poraneniu aj tak nevyhne. Zranenie si môže spôsobiť sám pohybom alebo mu to urobí iný kôň pri bitke. Najčastejšie sú ,,hrýzance,, od zubou, ,,odtlačky,, od kopýt a škrabance od konárov, či problémy s kopytami ako je rozštiepenie, odtlačená strelka (dôvodom stúpania po tvrdom povrchu alebo prerastenej strelky), zakliesnené kamienky v kopytnej škáre a iné drobnosti, ktoré život koňa neohrozujú. Niektoré malé poranenia necháme zahojiť samé: škrabance, ošúchanie srsti, drobné ranky, ktoré pri spozorovaní sú už v štádiu hojenia (majú chrastu). Nie vždy človek vie dostačujúco posúdiť či ide iba o drobné nezávažné zranenie alebo či si kôň vyžaduje ošetrenie. Ak kôň na pastvine kríva, tento stav určite nepreceňujem. Aj keď môže ísť len o slabé presilenie končatiny, alebo kamienok v kopyte, ktorý sám odpadne. Koňa kontrolujem každý deň a preto by sa nemalo stať, že by sme niečo prehliadli alebo zistili zranenie/chorobu vo vyššom štádiu. Stredné zranenia sú také, kedy kôň už na bolesť reaguje neprirodzeným správaním a jeho stav treba riešiť, i keď si ošetrenie bude vyžadovať len zástrek dezinfekčným prostriedkom. Takéto neprehliadnuteľné sú napríklad hlbšie škrabance, opuchy končatín, viacero bodných rán od hmyzu, ktoré sa môžu zapáliť ak sa neošetria, zvlášť keď ide o koňa s letnou vyrážkou – alergického jedinca. Pri akútnom prípade, kedy ide o život koňa alebo závažne poranenie včas voláme veterinára.

Na pastvine, kde je čerstvý vzduch sa rany hoja rýchlejšie než v stajni. Pri vykĺbení, zlomeninách je nevyhnutné koňa presunúť do boxu.

Výhody koní z pastvinového odchovu

• Kone na voľno sú odolnejšie voči chorobám než kone ustajnené v boxoch
• Získavajú lepšiu imunitu a sú odolnejšie voči chladnému počasiu
• Žriebätá rýchlejšie rastú a naberajú skúsenosti
• Jedince sú povahovo vyrovnanejšie, menej nervózne
• Nenachytajú zlozvyky
• Majú dobrú stavbu tela, pri dostačujúcom pohybe na lúkach, postoj predných končatín je pevný, široký čo má za následok vyvážená rovnováha tela (keď kone sa pasú, majú nohy od seba, keď skláňajú hlavu)
• Sú dostatočne osvalené- Krk: sa osvaľuje pri spásaní, keď je ohnutý Zadok: sa formuje pri zábere zadných končatín do svahu a zo svahu
• Nepoškodené dýchacie ústrojenstvo
• Priemerná športová kondícia
• Vzájomné ošetrovanie sa
• Vypĺňanie času hramy